Tomáš Jakubjak, študent 3. ročníka odboru mechanik mechatronik, má v sebe zručnosť nielen na vybraný študijný odbor. Skrýva v sebe nesmierne talentovanú umeleckú dušu, citlivé srdce a výnimočný dar slova. Píše vlastnú tvorbu, v textoch sa odráža jemnosť jeho umeleckého cítenia a v metaforách vyjadruje svoje pocity a myšlienky. Úžasne a dojímavo vie nadchnúť všetkých umelecky mysliacich a cítiacich ľudí. Rovnako zapôsobil na porotu celoslovenskej literárnej súťaže v písaní vlastnej tvorby Paulínyho Turiec, kde v druhej kategórii poézie žiakov stredných škôl získal krásne prvé miesto. Srdečne mu blahoželáme, ďakujeme za reprezentáciu školy a prajeme mu veľa tvorivých nápadov na ďalšiu tvorbu.

Tomášove víťazné básne dokazujú, že je skutočným básnikom srdca:

Vezmi si a nevracaj

Zober si to

Ber si bez pýtania a výrazu viny na tvári

Ty to smieš

Tak to zober preč

Vezmi si moje spomienky a rozbi ich svojou prítomnosťou

ako sa vlny rozbíjajú o skalnaté útesy

Vezmi si moju lásku a hraj sa s ňou ako dieťa v piesku uprostred pláže

Vezmi si moje ruky a dovoľ im precestovať tvoje telo tak akoby to bolo naposledy

Vezmi si moje pocity a spáľ ich v  jagavom ohni tvojho vnímania

Vezmi si to pre seba a ukry niekde predo mnou

Vezmi si môj svet

Aj keď nebol stvorený pre teba

Aj keď môžeš mať viac

Vezmi si moje slová a napíš mi ich v podobe listov

ktoré v jeseni opadnú a na jar sa opäť vrátia v inom

Nepoznanom

Vezmi si a nič mi nevracaj

Tak ber!

Prvý raz po stýkrát

Zober ma za ruku a pozri mi do očí tak

ako to vieš len ty

Ty vieš že nemám kam ísť

Deficit mojich pocitov z tohto sveta obraciaš proti mne

Horúce dlane topia každú námrazu a pritom vonku je plus

Na všetok ruch si beriem teba ako paralen proti migréne

Miluješ svoj moment

Je len tvoj a ty opäť vyhrávaš

Kam chceš tentokrát ísť?

Nikdy som sa tak bezvýznamne nepýtal

Ja sám sa strácam v tom čo pri mne nachádzaš

Spleť chodieb v mojom srdci a vysoké hradby v mojej mysli

pre teba v ten moment prestávajú existovať

Moment kedy to nedokážeš zastaviť

ti vyčarí úsmev na tvári tak

ako jar prebudí divé ruže na lúke spomienok

Nekričím – zastav –

Nepúšťam si ťa ďalej

Nežiadam sa zabudnúť

Poďme ďalej láska

Je jedno kam

Stále to prežívame rýchlo a strmhlav

Ty to však vieš tak

ako keď odliv nahrádza príliv

Skús to tak akoby to bolo stále prvý raz po stýkrát

Skúsme to!

Viac na: https://sospknazia.edupage.org/news/#news-1343