II. E mala možnosť zažiť naživo Hamleta. Zimomriavky i rozpačité pohľady, aj o tom bol utorok 13.02.2024 vo Zvolene.

BYŤ ČI NEBYŤ - kto mi odpovie...

Hra o večných otázkach s aktuálnym podtónom.

To je HAMLET.

Hamlet v úprave a réžii Petra Palika je inscenáciou, ktorá hľadá paralely s našou súčasnosťou, definovanou najmä nevyhnutnosťou vzájomnej tolerancie a prijímania inakosti.

A čo na to naša II.E?

Ak máte chuť  a čas, začítajte sa do postrehov a názorov našich druhákov na divadelné spracovanie kultovej Shakespearovej tragédie vo zvolenskom divadle:

Predstavenie bolo celkovo zaujímavé, aj zábavné, umelecky precítené, síce trvalo dve a pol hodiny, ale vždy sa našli výroky, slová, situácie, ktoré ma „zobudili“ a upútali moju myseľ.

Zámerom režiséra asi bolo prepojiť minulosť s dnešnou dobou, tému aktualizovať, posunúť do iných súvislostí, napr. Laertes si robil selfie, lebo bol pekný a chcel to ukázať svetu , tiež scéna – chat medzi Hamletom a Horatiom alebo aj zavraždenie Polónia bolo prezentované inak – namiesto prebodnutia išlo o streľbu.

Všimol som si napríklad postavy ROSENCRANTZa a GUILDENSTERNa, mali výrazné oblečenie, upútal ma ich humor, aj spevácke číslo, boli neprehliadnuteľní, vyzerali zjavom trochu ako diskogule. Zaujala ma myšlienka v pozadí, neboli skutoční priatelia, ale falošní - fake friends, išlo o typ ľudí, ktorých si môžeme zaplatiť, aby nám boli „verní“...

Strhujúcim momentom bola záverečná scéna, keď zomierajúci Hamlet pobozká priateľa Horatia. Podľa mňa bol tento moment navyše, nepatrilo to do scenára, šokovalo ma to aj pobúrilo. Myslím si, že je táto téma dnes často zbytočne otváraná a podsúvaná, nevadia mi konkrétni ľudia, ale medializácia a prehnaná propagácia. Téma mi nevadí, ale v tomto predstavení to bol pre mňa šok. Nuž, umenie musí i má šokovať...

Záverečný potlesk mal patriť iste hercovi Richardovi Sanitrovi alias Hamletovi, ktorý sa bravúrne zvládol naučiť zložitý dlhý text, ale zožali ho najmä herci Juraj Smutný a Ondřej Daniš, známi aj z TV, ktorí ohúrili speváckym a gitarovým výkonom i vtipom. Skvelý výkon podali pri interpretácii piesne od The Animals - House Of The Rising Sun.

Moment, ktorý ma vytrhol zo sedadla, bol, keď si Hamlet dával otázku: Byť či nebyť? Silným gestom bolo hodenie pohára s liekmi o zem, Zistil, že zabiť sa – predávkovať sa nie je až tak ľahké, ako sa zdá a v konečnom dôsledku to vlastne nič nerieši...

Paradoxne dosť vtipná pasáž bola pri kopaní hrobu Ofélie. Išlo o tzv. čierny humor, napr. reakcia hrobárov na muža, ktorý hľadal hrob s daným číslom – Načo vychádzaš z hrobu, keď nevieš trafiť naspäť...? Využíval sa tzv. suchý anglický humor, smiali sa sami na sebe.

Mňa upútala postava kráľovského radcu, mal zaujímavý štýl reči, hlášky, vtipné správanie, i keď som sa nezasmial, vnútorne som chápal jeho humor. Keď odprevádzal syna Laearta do Francúzska, dával mu dobré rady do života ako napr. rady prijímaj, ale nikomu neraď, nerob si dlhy, stratíš priateľov...